V pondelok (2.10.2012) som zažil jedno z tých úrovní rozčarovania, pri ktorom si poviete: „Toto sa mi muselo zdať, veď takto zlé to byť nemôže!” Jááááj ako strašne som sa mýlil. Kedže ma už tretí deň neprestalo bolieť ucho povedal som si, že je ten správny čas zájsť k ušnému. Nanešťastie na Slovensku už 2 roky nežijem a tak nemám prehľad ako veľmi naše zdravotníctvo „pokročilo“. Išiel som teda k obvodnej na polikliniku nevediac, že od nej už sprievodku nepotrebujem. Po užití si jazdy výťahom hore, dole a zase naspäť, kedže lekárka sa presunula inam a informácia o tom samozrejme nebola som si teda 5 min posedel kým nevyšla sestrička a nespýtala sa, čo potrebujem. Odvetil som teda, že ma bolí ucho a že by som potreboval sprievodku. Sestrička ma informovala, že už sprievodný lístok nepotrebujem, ale že si nie je istá, či ma ušná vezme, pretože pacientov od nich neberú. Pri mojom očividne nechápavom výraze mi vysvetlila, že sú obe strany neštátne a teda nie vždy (asi podľa počasia) berú pacientov od mojej lekárky. Tak teda som si povedal, veď nejako to vykecám. Po príchode do oddelenia, kde boli dvaja ušní, som sa dozvedel prvé "príjemné" prekvapenie: Obaja lekári brali len na objednanie. Povedal som si, že v pohode, poznal som to z Británie. Keď im poviem, že ma to bolí a nejdem na nejakú preventívku, tak ma zoberú max ďalší deň. No to bol veľký omyl! Dala mi papierik, že mám dojsť.... v utorok ďalší týždeň. Keď som jej povedal, že to určite nemôžem, nehovoriac o tom, že behať s boľavým uchom ďalších 7 dní nie je práve najlepšia predstava týždňa. Tak som dostal druhý papierik, tentokrát s "lepším" časom a to v piatok a sestrička sa ešte tvárila, že ju extrémne otravujem.
Pýtam sa, nie len lekárov, ale aj úradníkov a pána Ministra: Je možné dojsť na polikliniku s tým, že človeka niečo bolí a skončiť s papierikom prídite o týždeň? Načo odvádzame daň za zdravotnú starostlivosť (bež možnosti výberu), keď aj tak si ju potom musím ešte dodatočne doplatiť buď 10,- eur za skoršie objednanie, alebo za pohotovosť? O tom, koľko krát som nejakú ženu počul spomínať, že strávila u gynekológa v čakárni 4 hodiny a nakoniec ju aj tak nevzal, asi ani písať nemusím.